• Dlhšie sme sa chystali pozrieť na niektoré naše lokality, no ak nám mimo našich aktivít  vyšiel čas tak nám zase nevyšlo počasie. Po lopotnej práci na natáčaní filmovej prezentácie o Plaveckej priepasti sme sa viacerí dohodli, že na druhý deň uskutočníme návštevu jaskyne Pri kríži. Druhý deň deviateho januára bolo počasie obzvlášť štedré na toto ročné obdobie. Teplota sa pohybovala okolo 10 stupňov Celzia, a tak sme mohli ísť celkom naľahko. Nakoniec sme nevyrazili všetci ktorí sme sa dohodli, ale i ba ja so Stanom a Milošom. Stenly (Stano Leskovský) mal doraziť z Plaveckého Podhradia ku Devine okolo obeda, čo bol čas, kedy by sme pravdepodobne mohli zo Sološnice doraziť k jaskyni.

    Cestou cez Čertovu dolinu sme išli okolo Ľubošovej jaskyne, no len sme o nej prehodili zopár slov a používajúc jaskyniarsky slovník pokračovali ku závrtu Kržla. Závrt bol „otvorenejší“ a tak nám pribudlo zopár optimistických myšlienok ktoré sa miešali s pocitom neopísateľného blaha blížiacemu sa k nirváne. S týmto pocitom sme sa presúvali ponad jaskyňou Šípková ku Devine ktorá je už nie je tak ďaleko.

    Pri Devine sme sa zastavili. Oproti jaskyni  je závrt, i kde som s bagetami nameral priestory a hĺbku 10m :).  Po prezlečení sme do seba hodili teplú kávu a vyčkávajúc na Stenlýka, ktorý napokon ani neprišiel, prehodili ešte zopár povzbudivých slov a už sme aj boli v tme. Spočiatku to išlo celkom dobre, no svoju nirvánu som stratil v super úzkej plazivke kde som nedokázal prešmyknúť svoj tlstý zadok a brucho. Aj kombinézu som tam roztrhal. Môj druhý pokus bez kombinézy bol taktiež neúspešný a tak som nadával na celé sviatky  počas ktorých  som pribral okolo desať kilogramov :(. Stano išiel ako prvý, ale tiež nevyšiel s celou kombinézou. Miloš mal tiež problémy no neboli také veľké, aké som mal ja. Bol dnu i on. Iba ja som sedel ako taký „povrchovák“ pred jaskyňou s hlavou plnou smútku. Milana som určite potešil, že som sa nepreplazil. Vraj ho naserem keď sa tam dostanem. A tak som ho nenasral!

    Chalani po vydratí sa z jaskyne konštatovali o možnom postupe na tejto lokalite a o komíne, ktorý je v sprievodcovi Plaveckým krasom mylne označený ako možný postup. Na strope je vidieť malú spleť korienkov, ktoré svedčia o tom, že tento komín smeruje na povrch

    .devina_a

    Z tejto lokality sme prešli ku najperspektívnejšiemu závrtu v Plaveckom krase, ku Studničkám. Lokalita s veľkým masívom skôr naznačuje, že ide o prepadnutú chodbu než o závrt. V jeho okolí som bagetami nameral obrovské priestory s jazierkami ale až čas ukáže či je to tak.

    Po opláchnutí sa v studničke, pokračovali sme po zelenej značke k pukline na juhovýchodnej strane masívu Vápenná. Puklinu som už dávnejšie spomínal ostatným členom. Stanovi sa celkom páčila a tak nie je vylúčené že sa tu odpracuje nejedna akcia. Cestou naspäť do Sološnice cez suťoviská popod masívom sme nazreli i do jaskyne riečneho typu, ktorú voláme Amazonka. Jej pravý názov nik nepozná a nik nevie či je vôbec uvedená v zozname jaskýň. Túto lokalitu najviac navštevujú trampy, ktorí tu občas bivakujú. Jaskyňa je nad Líščou jaskyňou cca 30m, ktorej charakter je puklinový. Stano ešte zamýšľal nazrieť i sem no bolo už veľa hodín a tak sme prešli len okolo vchodu a zišli dole na cestu. Amazonka bola poslednou zastávkou na našej okružnej ceste okolo masívu Vápenná. Akcia nám celkom vyšla a navštívili sme viacej lokalít ako sme pôvodne plánovali. Prišli sme domov celkom zmorený, ale nabudúce pôjdeme do jaskyne Malá skala, no ešte musím zopár kíl zhodiť.                                                                                                                         

    Facebook Comments

    Mohlo by vás zaujímať: