História skupiny


  • Jaskyniarstvo v tomto malebnom kúte Slovenska má dlhodobú históriu, ktorej písomné zmienky vedú až do začiatku 19. storočia. Novodobá história amatérskeho jaskyniarstva sa začala písať priekopníkmi prieskumu Plaveckého krasu v rokoch 1953 – 54, keď Ján Staštík a Jozef Leskovský podnikli prieskumné akcie k Roštúnskej priepasti a začali sondovať v Pukline na Pohanskej. Odvážnym sa z dnešného pohľadu javí i zostup do Hevírny (Haviarne) horným vchodom za pomoci konopných lán zo zvonice miestneho kostola. Staštík Ján spoločne s Leskovským Jozefom starším podnikali od roku 1953-4 prieskumné akcie do jaskýň Roštunská priepasť a pokúšali sa preniknúť do Pohanskej v pukline od SV. Strany. Ako možno prvý zlanili komín v Hevírni na konopných lanách (ktoré ukradli v miestnom kostole). Od roku 1967 sa formuje skupina nadšencov:

    Dezider Kravčuk, Miroslav Staštík, Ján Galba,
    Jozef Kovárik a František Janotka.

    Táto skupina sa začala venovať organizovanému jaskyniarstvu. Boli zaradení jako čakatelia v OS Bratislava, ktorej podľa vtedajšej rajonizácie krasu pripadol Plavecký kras. Od roku 1972 sa:

    D. Kravčuk, J. Kovárik, F. Janotka, Peter Franek, Miroslav
    Andrísek, Jaroslav Kravčuk, Marian Kusý a Luboš Roman

    stávajú členmi OS Bratislava. O tri roky neskôr vzniká nová jaskyniarska skupina SSS pod názvom OS 31 Plavecké Podhradie, 22. 3.1975 bol za prvého predsedu skupiny zvolený Miroslav Staštík. Skupina začína pôsobiť na území Plaveckého krasu.

    Úspechy členov skupiny: prvozostup do jaskyne Roštúnska priepasť (1973), priepasť bola i zmapovaná; objav spodného pokračovania Plaveckej jaskyne, Šípkovej jaskyne, úspeš­ný prienik po dlhoročnej práci do podzemia Pohanskej, prienik do fragmentu jaskyne v zá­vrte na plošine Kržla, čiastočné prolongačné prieniky v spodných častiach Roštúnskej priepasti a Haviarni.

    Jeden z najvýznamnejších objavov v Malých Karpatoch – objav Hačovej jaskyne vo vrcholových partiách Veterlína a jaskyne PP2 v hradnom brale Plaveckého hradu. Od 16. apríla 2007 je už oblastná skupina zaregistrovaná ako nezisková organizácia Jaskyniari Plavecké Podhradie.

    Územie Plaveckého krasu sa rozdeľuje na dve časti: Sološnicko-trstínsky kras a kras Plaveckého predhoria. Krasu Plaveckého
    predhoria dominuje plo­šinový vrch Pohanská, ktorý vo svojich úbočiach skrýva niekoľ­ko jaskýň. V úbočí severnej vetvy predstavovanej hradným bralom Plaveckého hradu sa skrýva vchod do známej Plaveckej jaskyne, prvej sprístupnenej jaskyne na území Slovenska (Uhorska). Jaskyňu roku 1954 zameral A. Droppa v dĺžke 125 m a vyhotovil jej mapu. Jaskyňa bola navštevovaná iba sporadicky, až aktivizácia OS Bratislava a od roku 1976 OS Plavecké Podhradie priniesla výsledky. Po dvojročnom, takmer nepretržitom úsilí sa v roku 1980 podarilo preniknúť do nových priestorov v dĺžke asi 150 metrov. Na jeseň r. 1987 sa prvý raz objavuje meračská skupina, v ktorej hlavné slovo mali kolegovia z bratislavskej skupiny. Zameral sa hlavný ťah jaskyne, z čoho vyplynula dĺžka 385 m. Merania pokračovali a roku 1989 dosiahla jaskyňa dĺžku 536 metrov. Jaskyňu sme pripojili na štátnu súradnicovú sieť, čím sa otvoril nové možnosti prieskumu.

    Jaskyňa Haviareň (730 m n. m.) je najvyššie položená jaskyňa v krase Malých Karpát. Jej existencia bola známa už začiatkom 19. storočia, z ktorého pochádza aj jeden z prvých geodetických mapových dokladov. Túto jasky­ňu začiatkom 19. storočia umelo sprístupnili 60-metrov dlhou horizontálnou chodbou, ktorá ústi na dno 30 m hlbokej vstupnej šachty. Šachtu razili dvaja haviari (preto sa asi ujal názov Haviareň) po dobu desiatich rokov.
    Jaskyňa sa končila závalom v hĺbke 61m, kde od roku 1987 vyvíjali horúčkovitú činnosť mladí členovia skupiny. Ich úsilie bolo korunované úspechom a denivelácia jaskyne sa zvačšila na -80 metrov. Teoretickú možnosť existencie hydrologického
    systému: jaskyňa Haviareň – vyvieračka na úpätí Veľkej Vápennej vo výške 325 m n. m. treba overiť farbiacim pokusom.

    Na južnom úbočí masívu Veľkej Vápennej vo výške 648 m n. m. sa nachádza Roštúnska priepasť. Prvýkrát ju preskúmala v roku 1974 podhradská sekcia OS Bratislava, z tohto obdobia pochádza i originálny mapový dokument. V súčasnosti má jaskyňa hĺbku 57 m a dĺžku asi 300 metrov. Pred desiatimi rokmi sa pod vedením bratov Bluskovcov podarilo preniknúť do horizontálneho pokračovania jaskyne, ktoré je dosiaľ nezdokumentované. Asi 300 m od Roštúnskej priepasti sa nachá­dza jaskyňa Líščie diery (dĺžka 100 m, hĺbka -38 m); núka sa teoretická možnosť spojenia oboch lokalít.

    Nad dedinou Plavecký Mikuláš vyúsťuje najvýznamnejšia krasová dolina v Plaveckom krase – Mokrá dolina. V jej svahoch existuje niekoľko jaskýň, o ktorých sa píše už v minulom storočí. Jaskyne Tmavá skala a Deravá skala boli osídlené už v neolite, resp. paleolite, ďalšie jaskyne sú významné zo speleologického hľadiska. Viaceré jaskyne, prevažne menších rozmerov, sa vyskytujú aj v Suchej doline, druhej najvýznamnejšej v Plaveckom krase. Vrchol vrchu Pohanská v nadm. výške 495 m charakterizuje bohatý výskyt krasových javov. História závrtu Pohanská sa začala odvíjať už od doby halštatskej, ako zistili archeoló­govia, keď na Pohanskej v 60. rokoch minulého storočia začali s vykopávkami. O pár rokov neskôr sa k nim pridali aj plaveckí jaskyniari, ktorí chceli preniknúť do podzemia Pohanskej. Koncom roku 1978 sme otvorili z troch možných závrtov ten najperspektívnejší. Na závrte sa pracovalo takmer každý víkend
    a odpracovalo sa na ňom nespočetné množ­stvo hodín. Pritom sa našlo veľa významných archeologických nálezov, ktoré boli spojené s keltským osídlením. Nálezy sa zdokumentovali a poslali na ďalší výskum do SAV v Nitre. Porokoch stagnácie závrt znovu ožíva v polovici r. 1992. Po veľkom pracovnom úsilí, spojenom s ďalšími archeologickými nálezmi, sa v rámci XVIII. stretnutia malokarpatských jaskyniarov v júli 1993 podarilo preniknúť do Pohanskej jaskyne, ktorá sa hneď zamerala (dĺžka
    90 m, hĺbka -25 m). Na XIX. zraze malokarpatských jaskyniarov v auguste 1994 sme začali s betonárskymi prácami, ktoré stabilizovali dno sondy, vchod do jaskyne a vytvorili základy na položenie skruží v celej sonde. Za cennú pomoc pri prácach na tejto lokalite ďakujeme sesterskej jaskyniarskej skupine z Bratislavy.

    Hačova jaskyňa v severovýchodnom svahu masívu Čelo (718 m n. m.) je jedným z najpozoruhodnejších jaskyniarskych postupov
    v Malých Karpatoch za posledné obdobie vôbec. Dá sa pritom predpokladať, že vzhľadom na pulzné prievany je táto lokalita
    stále ešte len fragmentom väčšieho jaskynné­ ho systému. O jaskyni sa píše podrobnejšie v Spravodaji SSS 2 a 4/2001.

    Jaskyňa Ofrflané sa nachádza neďaleko obce Plavecký Mikuláš nad Mokrou dolinouna plošine Javorinka. Do jaskyne sme sa dostali cez závrt s priemerom asi 20 m a hĺbkou 4 m. Na pracovných akciách 15. 5. – 2. 10. 2005 sa podarilo preniknúť do priestorov v dĺžke asi 100 m. Ďalším prieskumom sa jaskyňa predĺžila na 255 m s prevýšením 66 m.

    Skupina pracuje na území, ktoré sa začína na Bukovéj a tiahne sa až po obec Pernek , hranicu medzi Plaveckým a Orešanským územím tvorí červená turistická značka (???), ktorá sa tiahne hrebeňmi Malých Karpát. Plavecký jaskyniari pôsobia organizovane na tomto území od roku 1972 pod OS-Bratislava a samostatne ako OS-31 Plavecké Podhhradie od roku 1975.

    Základňa sa nachádza v Plav. Podhradí a predsedom je p. Jozef Kovárik.

    Činnosť plaveckých jaskyniarov, významné postupy a objavy od obdobia 1998 

    1998 – 2000

    Osadenie skruží a vybudovanie uzáveru j. Pohanská; vybudovanie uzáveru na j. Tmavá skala; oprava studničky a vybudovanie
    prístrešku na Amonovej lúke; objav Lipárovej j., oprava uzáveru Plaveckej j.

    2001

    Objav Hačovej j. 2. 4. (550 m, -73 m); účasť na Speleomítingu vo Svite – získanie prvej ceny za prednášku i za panelovú prezentáciu. Člen skupiny sa zúčastnil expedície Velebit 2001 s objavom toho času najväč­šej vnútornej vertikálnej priepasti na svete. Sondovacie práce v j. Tmavá skala spojenés prekopaním 10 m chodby, v ktorej boli objavené pozstatky jaskynnej fauny; oprava uzáveru na j. Pohanská; objav Hubekovej j.

    2002 – 2003

    Objav Plaveckej priepasti 13. 7. 2002 s unikátnou výzdobou a podzemným jazerom; usporiadanie celoslovenského jaskyniarskeho
    týždňa na Amonovej lúke s účasťou do 150 členov SSS a moravských jaskyniarov. Spoluúčasť na objave Jaskyne verných
    v Belianskych Tatrách v spolupráci so Speleo Bratislava; účasť nášho člena na záchrannej akcii v Rákociho jaskyni v Maďarsku, za čo bol odmenený knihou; účasť na Speleomítingu –získanie prvej ceny za panelovú prezentáciu novoobjavenej j. a premietanie videofilmu spojené s prednáškou J. Kovárika. Získanie striebornej medaily SSS za 30-ročnú činnosť OS 31 Plavecké Podhradie; montáž rebríkov v Hačovej j.

    2004

    Postup v j. Líščia priepasť; pokračovanie v Hačovej j.; účasť členov na expedícii na Krym.

    2005

    Postup v Ľubošovej j.; objav j. Ofrflané 2. 10.2014; výmena uzaveru j. Haviareň; vznik speleokrúžku
    pod vedením M. Velšmida.

    2006

    Postup v j. PP1 17. 1.2006; objav jaskyne Hajduškové 5. 3.2006; významný postup na lokalite Hubekova j.; osadenie uzáveru na j. Ofrflané; účasť členov na expedícii do Walesu.

    2008

    Jaskyňa pod koreňom – marec; postup na Bubne; navštívili sme susedov v Zakopanom.

    2009

    Na začiatku r. 2009 sa nám po rokoch podarilo uzavrieť a zväčšiť vchod do Jaskyne pri kríži. Do Deviny, ako jaskyňu voláme, sa konečne dostali i tí moletnejší z našich radov. Prieskum jaskyne preukázal prítomnosť chvostoskokov vo vchodových častiach jaskyne. Začiatkom jari sa náš prieskum každoročne upriamuje na Mokrú dolinu, kde sa pravidelne pozorujú vývery. Na Veľkonočný pondelok sme v Jaskyni na Bubne postúpili zhruba o 25 m, na čom majú zásluhu naši čakatelia. Niekoľko hodín sa odpracovalo i na kontroverznej lokalite Prepadlé zvony. Na lokalite Ľubošova jaskyňa sa prieskum a rozširovanie pukliny ukázali ako neperspektívne, a tak sme jaskyňu načas opustili. Domerali sme jaskyňu Ofrflané, z ktorej bola tiež vyhotovená mapa. V Jaskyni pod koreňom sme vyčistili napadanú sutinu a zhotovili uzáver. Teraz nás už čaká len postupovanie, ktoré bude náročné vo všetkých smeroch. Niekoľko prieskumných akcií sme venovali jaskyni Haviareň, ako i novej, dosiaľ nepomenovanej lokalite v masíve Vápennej. V Haviarni sa nám podarilo postúpiť až koncom roka asi o 30 m. Ostatné činnosti Pre verejnosť sme zorganizovali Deň otvorených dverí v Haviarni a koncom roka v Plaveckej jaskyni. V júli sme usporiadali pravidelné stretnutie MKJ v Kamenistej doline. V hojnom počte sme sa zúčastnili celoslovenského Jaskyniarskeho týždňa v Demänovskej doline. Niekoľko našich členov sa zúčastnilo na prieskume jaskýň vo Vysokých Tatrách i na expedícii na Ural. V spolupráci s hasičmi z Malaciek sa vykonala cvičná záchranná akcia v jaskyni Haviareň. Celoročne sme sa venovali ochrane lokalít a kontrole uzáverov. Za zmienku stojí záchrana poľovníckeho psa-jazvečíka, ktorý uviazol v jaskynke neďaleko PP-2. Zá- chranná akcia trvala 12 hodín

    2010

    Členovia speleoklubu Jaskyniari Plavecké Podhradie v roku 2010 venovali stovky hodín speleologickej činnosti, najmä prieskumu krasových foriem v oblasti svojho pôsobenia i mimo neho. Toto úsilie však neprinieslo mnoho nových objavov, ako by sme očakávali. Objavili sme nové časti jaskýň, mož- né pokračovania niektorých známych priestorov a nové perspektívne lokality v dosiaľ nami nepreskúmaných častiach Plaveckého krasu. Prieskumným prácam sme sa venovali i v jaskyni PP2, kde sa vo vchodovej časti vybudovala lanovka a prečistila vstupná časť kaverny. V Hubekovej jaskyni bolo počas pracovných akcií objavených zhruba 30 metrov. Jaskyňa Haviareň nám dovolila objaviť novú chodbu v dĺžke 15 m a s komínom vysokým asi 18 m. Naši čakatelia odkryli novú jaskyňu pod Prístodolkom v dĺž- ke 15 metrov a v Královej doline okolo 25 m. Počas sondážnych prác v Sedmičke a Orbitke sa vykopalo po štyroch metroch. V Hačovej jaskyni sa pri prieskume a sondážnych prácach našli speleotémy jaskynných perál a Branislav Šmída v jaskyni objavil výskyt kryogénneho kalcitu s rozmermi od niekoľko milimetrov až po 35 mm. Na lokalite Pri kríži boli prepojené vstupné časti jaskyne, ktorých spojnica „Kľúč“ sťažovala prístup do jaskyne. V jaskyni PP1 sa podarilo objaviť nové priestory s dĺžkou 6 m a jazierkom so stálym prítokom s rozmermi 0,8 × 2 m a hĺbkou vody 45 cm. Naši členovia sa v spolupráci so Speleo Bratislava zúčastnili na prieskumných a pracovných akciách vo Vysokých Tatrách. Zúčastnili sme sa na JT v Španej Doline zorganizovanom Speleoklubom Banská Bystrica. Zorganizovali sme zraz malokarpatských jaskyniarov, ako aj dni otvorených dverí v jaskyniach PP1 a Haviareň.

    2011

    Na začiatku roka sme zavítali do nami málo prebádaného územia nad obec Kuchyňa, do Kuchynsko- -orešanského krasu. Tu sa nám podarilo lokalizovať niekoľko perspektívnych miest a puklinu so silným prievanom, ktorú už v minulosti spomínali naši starší jaskyniari. Netrvalo dlho a na tejto lokalite sme prenikli do voľných priestorov. Ako je to už zvykom, priestory sú „u nás“ stále tesné. Jaskyňu sme nazvali Večerná, pre jej lokalizáciu v tomto čase. Pri tejto jaskyni sme sa pokúsili preniknúť i bočnými chodbami, no bez úspechu. Na bočnej stene masívu sme prenikli do novej jaskyne fluviokrasového pôvodu. Jaskyňa, ktorá dostala meno Čárka, má zrejmú spojitosť s Večernou jaskyňou. Ak sa nám tieto dve jaskyne podarí prepojiť, pôjde o najdlhšiu jaskyňu v tomto krase. Hoci sú zhotovené mapové podklady oboch jaskýň, pre prácu na týchto lokalitách ešte nie sú aktualizované. Spolu so skupinou Speleo Bratislava sa niektorí členovia našej skupiny zúčastňovali na pracovných akciách na lokalitách tejto skupiny. V jarných mesiacoch bola rebríkmi vystrojená jaskyňa Haviareň, čím sme si zjednodušili prístup do novoobjavených častí, kam sme prenikli v roku 2010. V Haviarni sa nám tiež podarilo dokázať prepojenie časti vo Veľkom dóme so spodným podlažím jaskyne. V jaskyni boli Organizačné správy SSS 24 Spravodaj SSS 1/2012 Spravodaj SSS 1/2012 25 Organizačné správy SSS umiestnené dva senzory teploty na sledovanie prúdenia vzduchu. V Hubekovej jaskyni, ako to na tejto lokalite nebýva zvykom, sme v roku 2011 odpracovali asi šesť akcií, na ktorých sme prekopávali štvrté sifónové koleno. Po prekopaní cca 8 m sa sifón podarilo zdolať. Jaskyňa nás za to odmenila postupom o dĺžke necelých 30 m. Niekoľko akcií sa venovalo prieskumu Plaveckého krasu, ochrane vstupov a kontrole uzáverov. V Plaveckej jaskyni bol osadený nový most, ktorý zjednodušuje prístup do jaskyne po radikálnom prieskume vstupnej časti tejto našej najdlhšej jaskyne. Naši členovia sa v spolupráci so Speleo Bratislava zúčastnili na prieskumných a pracovných akciách vo Vysokých Tatrách. V lete sme sa zúčastnili 52. jaskyniarskeho týždňa v Tisovci, kde sme navštívili niekoľko domácich lokalít. Zorganizovali sme zraz malokarpatských jaskyniarov, kde sme popracovali na niektorých lokalitách a obdarovali oslávencov zo starších radov miestnej jaskyniarskej elity. Pre verejnosť bola naša práca prezentovaná pri dni otvorených dverí v jaskyni Haviareň a Plaveckej jaskyni. Našu činnosť sme predstavili na Kultúrnom lete v Malackách, ako aj v Slovenskom rozhlase. Publikovali sme i v periodiku Spravodaj SSS. Iné činnosti skupiny: Na podnet starostu Plaveckého Podhradia sme vyčistili časť potoka pretekajúceho touto obcou. V spolupráci s archeológmi sme v obci Sološnica pomáhali odhaľovať tajomstvá sološnickej krypty s údajnými pozostatkami Melichara Balašu.

    2012

    Počas roka 2012 Jaskyniari Plavecké Podhradie odpracovali minimálne 75 pracovných akcií. Pracovalo sa na sedemnástich lokalitách, najčastejšie v Hačovej j. (16 akcií) , Plaveckej j. (13) a v Hubekovej j. (11). V Hačovej jaskyni sme sa sústredili na sifón, ktorý nám dal zabrať. Miloš H. zmontoval lanovku na rýchlejší transport hliny k medziskládke. V sifóne sa vykopalo 13,5 m novej chodby, na konci s puklinou širokou len 12 cm a dlhou 1 m. V Plaveckej jaskyni sme prepojili priestor pod mostom so studňou, kde sa počas Dňa otvorených dverí mohla pozrieť i verejnosť. Návštevníci tak spoznali ďalšie časti jaskyne. Keďže klesla vodná hladina v studni (v nových priestoroch), studňu sme prehĺbili o jeden meter, dúfajúc v možnosť pokračovania. V Hubekovej jaskyni sa podarilo preniknúť do studne (8 m), prekopali sme sa piatym sifónom a dostali sme sa do kaverny. Medziskládka pri sifóne č. 4 je už plná, a tak nám nový priestor poslúži ako ďalšia medziskládka. V jaskyni sme postúpili za celý rok o 23 m, z toho 12 m nových priestorov sa ručne prekopalo. Na Starom plášti, v našom najväčšom závrte, sa v máji začalo pracovať na preniknutí do očakávaných priestorov. Závrt je zabezpečený pažnicami, aby sa šachta nezasypala. Dostali sme sa do hĺbky 7 m pod najnižšie miesto dna závrtu. Je tu silný prievan s teplotou 5,6 °C pri vonkajšej teplote 24 °C. Závrt sme otvárali za spolupráce jaskyniarov z bratislavskej a trnavskej skupiny, za čo im srdečne ďakujeme. V jaskyni Ofrflané sa podarilo preniknúť do kaverny, ktorá už nie je ďaleko od Salónkovej miestnosti v blízkosti vstupu do jaskyne. Ak by sa nám tieto časti podarilo prepojiť, práce i nové postupy na lokalite by sa rapídne urýchlili. Novou kavernou tak v Ofrflanom pribudlo cca 6 m nových priestorov. Na lokalite Bubon sa zistilo prepojenie častí Ladnica a Chladnica, čo nám po vyčistení umožní nové možnosti prieskumu v tejto jaskyni. Na niekoľkých akciách sme sa venovali prieskumu Plaveckého krasu, ochrane vstupov a kontrole uzáverov, ako aj prieskumu kuchynských katakomb a spoločne so Speleoklubom Trnava sme skúmali tajomné podzemné chodby pod Máriačaládom v katastri obce Veľké Lovce. Ostatná činnosť: Naši členovia sa zúčastnili na prieskumných a pracovných akciách so Speleo Bratislava v Belianskych Tatrách. Organizačné správy SSS 28 Spravodaj SSS 1/2013 Dvaja členovia boli na akcii v jaskyni Mesačný tieň. Zorganizovali sme dve akcie pre verejnosť, a to Dni otvorených dverí v jaskyniach Plavecká a Haviareň. Usporiadali sme zraz malokarpatských jaskyniarov v Plaveckom Podhradí. Jeden z našich členov sa zúčastnil Lezeckých dní na Mojtíne, mali sme hojné zastúpenie aj na 53. jaskyniarskom týž- dni v poľskom Zakopanom. Publikovali sme i v periodiku Spravodaj SSS.

    2013

    V roku 2013 sme evidovali 32 riadnych (platiacich) členov. Skupina sa rozrástla o 5 novoprijatých členov. Naša činnosť sa sústredila na prieskum v Plaveckom krase, ale rozšírili sme ju aj na lokality v Kuchynsko- -orešanskom krase. Odpracovali sme spolu 100 akcií, celkový počet odpracovaných hodín je 351. V tomto roku sme zamerali 527 m nových priestorov. Jaskyňa Večerná. Dlhší záujem o územie Kuchynsko-orešanského krasu vyústil tento rok do intenzívneho prieskumu a následných prác na vytypovanej lokalite nad dedinou Kuchyňa. Tu sa hlavne zásluhou nášho dnes už nového člena Ľuba Jánoša podarilo preniknúť cez už skôr známy vchod jaskyne Večerná do masívu a spojiť ho so skalným otvorom pod názvom Čárka. Po 49 hodinách intenzívnej práce vzniklo prepojenie oboch vstupov s dĺž- kou zatiaľ neoficiálne 50 m. Jaskyňa Pec-Nová Pec. Zvýšená aktivita v koncovej časti vstupného portálu jaskyne Pec koncom roka 2012 vyústila 8. 1. 2013 do veľké- ho objavu na pomery v Plaveckom krase. Cez úzku puklinu po jej intenzívnom zväčšovaní sme sa toho dňa dostali do krásnych nových priestorov, ktoré sme nazvali Nová Pec. Nové priestory s dvoma dómami po zameraní merajú 221 m s prevýšením 15 m. V nových častiach sa po celý rok vykonával intenzívny prieskum, zatiaľ bez väčších možností ďalšieho postupu. Plavecká jaskyňa – PP1. Aj tento rok sme v jaskyni vykonávali sondovacie práce v ná- deji, že nás jaskyňa znovu pustí ďalej. Najintenzívnejšie sa pracovalo „Pod schodmi“. Jaskyňu sme zase o niečo zväčšili, keď sme tento priestor prepojili s už známym spodným poschodím „Pod mostom“. Pracovali sme aj v pôvodnom vrchnom objavnom vchode, kde sme zaregistrovali potenciálnu možnosť postupu do nových priestorov. Hubekova jaskyňa. Aj tejto lokalite bola venovaná veľká pozornosť. Jaskyňa sa stala „srdcovkou“ niektorých z nás a pod vedením bratov Hubekovcov sa darí prenikať, hlavne prekopávať, stále ďalej. Jaskyňa si udržuje horizontálny charakter s minimálnym prevýšením. Prenikli sme už cez siedme tzv. sifónové koleno a aj keď práca v koncových častiach je sťažená často vodou a nánosmi bahna, postupuje sa stále ďalej. Jaskyňa bola zameraná a ku koncu roka 2013 meria 306 m s 10 m prevýšením. V koncovej časti sme inštalovali 36 m dlhú hadicu, ktorá odvádza vodu pri väčších zrážkach do bočnej studne. Osvedčil sa aj ventilátor, ktorý vháňa vzduch do spodných častí pri zhoršenom prísune kyslíka. Postupové možnosti v tejto jaskyni sú vždy limitované možnosťou priechodov do priestrannejších častí, ktoré potom následne slúžia na ukladanie materiálu Spravodaj SSS 1/2014 31 Organizačné správy SSS z predných priestorov. Hlinu nakladáme do vriec a tie sa ukladajú na seba, tak aspoň sčasti zabránime spätnému zosuvu. Jaskyňa Ofrflané. V tejto kedysi takej navštevovanej lokalite sme tento rok pracovali len na štyroch akciách. Pozornosť sa sústredila najmä na najnižšie miesto jaskyne, kde sa snažíme vyriešiť problém s vodou a bahnom v koncovej chodbe, tzv. Pekle. Pracovalo sa aj v časti Nebo a v časti Pri oltári. Meandrovú chodbu sme rozšírili a postúpili o 4 m. V časti Nebo sme len pár metrov od prepojenia so vstupnou šachtou. Ak by sa to podarilo, uľahčili by sme si presun do najnižších častí jaskyne. Stromová jaskyňa. Začiatkom marca 2013 pri zostupe žľabom od jaskyne Ofrflané sme zaregistrovali malý skalný portál so šírkou 1 m. Netrvalo dlho a mohli sme zaregistrovať novú, i keď zatiaľ menšiu jaskyňu. Po zväčšení vstupných častí sme sa dostali do pekne vyzdobenej sintrovej kaverny 6 × 5 m, vysokej max. 1,2 m. Kaverna pokračuje cca 5 m chodbou, na konci zasintrenou. Ďalšie úsilie sme sústredili na postupové práce – zatiaľ bez väčšieho úspechu. Jaskyňa na Bubne. Vápencový vrch Bubon patrí do nám známeho trojvršia – Hradný vrch, Pohanská, Bubon. Prvé dva sú posiate krasovými jaskyňami rozličnej veľkosti a hĺbky. Aj vrch Bubon skrýva určite zaujímavé krasové prekvapenia, avšak okrem Jaskyne na Bubne I sa nám dosiaľ nepodarilo lokalizovať väčšiu jaskyňu. Zatiaľ 2 – 4-metrové vstupy do podzemia, ktorými sme sa snažili preniknúť ďalej, napríklad v Jaskyni pod Točňou, odolávajú. Ponor v Suchej doline. Tento ponor s občasným tokom každoročne sledujeme, čistíme od nánosov a postupne prehlbujeme. Steká tu voda z celej doliny, preto pri práci musí byť nasmerovaná do náhradného koryta. Ostatná činnosť V priebehu roka sa na našom území Plaveckého krasu venujeme ochrane vstupov, oprave a kontrole uzáverov, ako aj celkovej ochrane krasových javov. Z inej činnosti treba spomenúť účasť na pracovných akciách so Speleo Bratislava v Belianskych Tatrách. Každoročne úspešne organizujeme Dni otvorených dverí v jaskyniach PP1 a Haviareň. Pravidelne a v hojnom počte sa zúčastňujeme Jaskyniarskych týždňov. V júli sme zorganizovali 4-dňový Zraz malokarpatských jaskyniarov. Zúčastnili sme sa na podobnom podujatí – Záver sezóny na Košariskách so Speleo Bratislava. Po oslovení známym filmárom Pavlom Barabášom a zo spolupráce s ním vznikol filmový dokument o našej priepasti – PP2.

    2014