• Objav tejto lokality je datovaný na deň 11.2.2001 a návrat k lokalite sa konal už na jar 12.4.2001 kedy sa Marcel, Peter Hubekovci rozhodli sprístupniť vchod. Keďže bola práca náročná prišiel im na pomoc i Jiří Audy. Jaskyňa začala meniť svoj tvar a smerom do masívu sa objavil 40cm voľný strop, no ostatné naplaveniny bolo treba vyčistiť čo trvalo skoro rok, až potom sa začalo kopať smerom do masívu. Každou akciou bolo vidieť kúsok dopredu čo hnalo jaskyniarov stále vpred dúfajúc že narazia na voľné priestory. Časom sa otvárali malé kaverny, no väčšia miestnosť sa objavila v júli 2002 kedy sa po doslovnom plazení a draní sa hlinou vpred, otvorila miestnosť asi meter široká, tri vysoká s dĺžkou asi 15 metrov. Steny tejto miestnosti sú vyzdobené krásnou výzdobou…
    Jaskyňa ku dnešnému dňu meria 65m, no práce na tejto lokalite neustali. V jaskyni vznikol problém s transportom materiálu a tak sa do dnešného dňa prekopávali chodby z plazyviek minimálne na „koleňáky“, montovali sa lanovky…
    Nepotrvá dlho a jaskyňa priberie na metroch, a nebude to trvať dlho. Trúfam si povedať, že už tento rok (2005).

    29.03.2005
    V jaskyni sme namontovali lanovku až ku zúženiu na konci krasovej miestnosti odkiaľ to už nie je ďaleko na koniec jaskyne, kde pre možný postup. Treba ešte rozšíriť posledné metre jaskyne.

    10.4.2005
    testovali sme lanovku a tak sa nám podarilo prekopať – rozšíriť zopár potrebných metrov.

    2-3.7.2005 počas jaskyniarskeho víkendu sa prečistili chodby ako i medziskládky.

    14.8.2005 troch sa zase pokopalo, ale inak sa nič nezmenilo 🙁

    10.6.2007
    Moje trúfalé predpovede sa potvrdili až o dva roky neskôr, kedy my, nie vytrvalý kopáči na jednej lokalite, sme to vzdávali. Marcel s Peťom sú však neoblomný. Jaskyňu neberú ako my bežný…
    Majú svoj cieľ jasne stanovený. Mapa je už dávno hotová, no priestoru ešte nik neobjavil. Marcel pobehal okoli s bagetami a kreslil mapu budúceho systému. Ešte zopár metrov a mali by sme postúpiť zopár metrov dopredu.. Vraví Marcel Hubek. Pokračuje: ..potom nám stačí ešte prekopať päť metrov, chodba sa stočí vľavo a sme v systéme. Poviem Vám páni, keby mi toto nepovedal a všetko sa to tak nestalo, až na pár odlišností, neveril by som. Vlado je tiež svedkom, keď sme si pozerali mapu. Stalo sa. Prvý postup do miestnosti kde sa dá „dýchať“ (zainteresovaný vedia o čom hovorím), sa stal 10.6.2007. Konečne sme prekonali sifón. Horším zistením bolo, na konci chodby po ďalšej takmer nočnej akcií, v nedeľu večer, kedy sme zistili, že to nebude také ľahké. Trocha ma potešil sklon a kapsule vymleté od vody čomu som dával veľké nadeje.

    Na ZRAZE MALOKARPATSKÝCH JASKYNIAROV, ktorý sa uskutočnil v dňoch 6-8.7.2007 sa v Hubekovej jaskyni odpracovali v celku štyri akcie.
    Vo štvrtok sa v koncovej časti jaskyne opäť kopalo. Nadšenie z postupu ešte neupadlo a tak sa išlo i na druhý deň. V sifóne to začalo byť nádejne. Plytké klesanie a kapsule od vody mi hovorili, že to nebude dlho trvať a sme tam. Marcel len prikývol. Veď podľa mapy je to tak. V piatok som tomu i so psychických dôvodov, dával ešte minimálne dve akcie. To som ešte netušil ako som bol blízko pravde. Prišla sobota a mali sme sa porozdeľovať po okolitých jaskyniach. Nastal však problém s náradím a tak sme i napriek nesúhlasu, išli opäť do Hubekovej.
    Teraz sa dostávam k už spomenutej vete: Marcel s Peťom sú však neoblomný. Jaskyňu neberú ako my bežný… Jaskyňu uctievajú a starajú sa o ňu. Majú za to, že keď jaskyňu nevyčistia od medziskládok, jaskyňa ich nepustí ďalej. Tak isto sa starajú o chodby, aby boli čo najlepšie prielezné. Kto jaskyňu poznal ešte v dobe jej objavu či prvých postupov, vie o čom píšem… Marcel totiž chcel čistiť medziskládku, ktorej sme už nedávali žiaden význam a tak sme prácu pokladali za zbytočnú. Čo však čert nechcel, a pán Boh dopustil, Marcel šiel popredu pripraviť lanovku a nedalo mu aby nezašiel na koniec vykonať zabudnutú rutinu. Každú akciu zakončoval zahĺbením lopatky do hliny, čím by vytvoril lepší prietok, keby dačo :). Marcel zaryl lopatkou do ílovitej hliny až mu prebehla do neznáma. Už bolo jasné, že sa už dnes započatá medziskládka nevyčistí… Po cca hodine kopania sa podarilo Vladovi vykopať dostatočný otvor na prienik, no s princípu pustil dopredu Marcela (naozaj si to zaslúži). Vladovi však nedalo aby do priestorov zo zvedavosti nenazrel a čuduj sa chorobo, chodba ide vľavo! Marcelovi už nič nebránilo aby z vnútra nových priestorov upravil prielez i pre nás „širších“. Každý z nás by sa už v eufórií znášal novými priestormi, no on počkal. Čakal až vojde Vlado, ja a Jurko. Potom sme sa vydali obdivovať nové priestory. Musím však spomenúť jednu, pre niekoho možno nezaujímavú vec, no po prieleze cez druhý sifón má človek pocit z „DEJA VU“. Takmer rovnaká chodba. Po prejdení zopár metrov zisťujeme, že nie je až tak rovnaká. V meandri sa mení charakter. Netrvalo dlho a sme na konci. Ešte nádej, že sú v strope nad sintropádom kapsule od vody. Snáď bude pokračovanie tam. Večer sa na lokalitu vraciame s dvoma možnosťami postupu. Pevne dúfam, že postup bude na samom vrchu. Mýlil som sa a tak nezostávalo nič iné iba prienik sintrom. Podarilo sa, čo prinieslo ďalších zo dvadsať metrov a nový sifón. Tento je snáď posledný. Je iný, smeruje dole a tak naša nádej na ešte väčšie priestory neutícha. Veď, keď sa voda tlačí do hora a to pekných pár, musí prichádzať zhora a naberať rýchlosť čo svedčí o tlaku a jej ďalšom modelovaní jaskyne, ktorá má ku dnešnému dňu niečo okolo 150m. Poviete si nič moc, ale pre nás je to úspech jak žila. A aby som nezabudol, zopár jaskyniarov to tu už vzdalo. Nie že by bola tak náročná, ale počas návštevy máte pocit akoby na niektorých miestach nebolo dostatok kyslíka. Či je to psychologický jav a či skutočne na niektorých miestach rapídne ubúda kyslík, vám neviem posúdiť. Pravdou však je, že jediný kto pri kopaní s kyslíkom nemal nikdy problémy je Marcel Húbek. Bez neho by sme to dávno na tejto lokalite zabalili.

    Na záver by bolo dobré spomenúť všetkých čo sa na akciách v Hubekovej j. zaslúžili o postupy, no vymenovať by som musel všetkých, no nie každej akcie som sa zúčastnil. Poďakovanie však patrí každému jaskyniarovi za vytrvalosť a tak spomeniem aspoň zopár mien:
    M. Hubek, P. Hubek, V. Tencer, M. Blusk, S. Leskovský, J. Mišaný, J. butaš, B. Šmida, ktorý jaskyňu i zameral, S. Kočíšek, M. Oravec, M. Audi, Orešanská skupina,a ďalší

    ..a samozrejme i ja M. Velšmid 🙂

    update mapy 2015:

    hubekova j. mapa

    Facebook Comments

    Mohlo by vás zaujímať: