• Jaskyňa je jedna z maličkého množstva jaskýň riečneho charakteru. Jaskyňa sa ťažšie hľadá a kto tam ešte nebol, tak ju na 100% na prvý krát nenájde. Jaskyňa je rozdelená na dve časti a to na suchú, ktorá smeruje dole súbežne s masívom a mokrú, ktorá smeruje do masívu. Mokrá časť je plazivka v ktorej je plno blata a v jej časti sa pokračovanie nepredpokladá. Suchá časť jaskyne končí nánosom, ktorý je problém transportovať do väčších častí jaskyne. Preto uvažujeme namontovaní lanovky…

    15.01.2005

    14.01.2005 sme sa rozhodli ísť na akciu, vraj Ľuboš chce body. Keďže nás nebolo veľa, Stano, Marek a Ľuboš, dohodli sme sa do Ľubošovej jaskyne. Večer som rozposlal zopár SMS, ak by sa náhodou chcel niekto pripojiť, o 17h máme mať výročnú schôdzu, tak akcia nebola plánovaná. Ešte večer zavolal Jurko, že by išiel a ráno nás na pol ceste dohonil Miro, že ide tiež… Trocha sme polozili jaskyňu a šup sa do plaziviek v mokrej časti, kde sme začiatkom roka so Stanom troška popracovali. Priniesli sme si aj bandasku , na ktorej sme odrezali stenu a priviazali lano aby sa ľahšie ťahala. Bola tu naozaj potrebná, pretože na lanovku by sme museli prehlbovať chodbu. Neboli sme tam ani tak dlho a Stano hlásil, že cíti objav. Nič nové, Stano ho totiž cíti každú akciu, no tvrdil, že vidí ďalej, a že mu s tadiaľ vyletel i naspäť vletel netopier a zmizol v tme… A naozaj, keď sme sa vystriedali, každý v tom najväčšom humuse blata, bolo vidieť dopredu popod stropom zo šesť metrov. Prácu sme ukončili s tým, že zajtra prídeme znova. A zajtra bude objav!

    16.1.2006

    NOVÝ OBJAV

    ..po úmornej práci v neznesiteľne lepkavom bahne sme si dali obedovú pauzu, no popod stropom bolo čoraz viac miesta a tak sa dalo prekrojiť tmu nového tajomného priestoru svetlom čelovky. Nebolo ďaleko vidieť, no stále mi to nedalo a zvedavosť ma spolu s Vladom držala v pozícií ležiaceho strelca raziaceho tunel. Všetci už boli na povrchu a opekajúc slaninu, zabudli na dvoch netrpezlivých členov, ktorí striedajúc sa do vysilenia hrnúc bahno pod sebou i do strán razili šachtu na veľkosť svojich tiel len aby si posvietili čo najďalej do priestoru. Vlado razil cestu, fukot a bum bum, bum bum, bum bum. Nakoniec to bolo Vladové srdce, ktoré som počul do dvoch metrov za ním, oznamujúc vysilenie. Je zaujímavé čo všetko môžete zažiť pri práci, ktorá vás nesmierne baví…
    Prichádza Stano, že kde sme, šup, a už sme boli tam, ako batoľa prvé plazenie, na štyroch a potom na nohy, krása. Blažený to pocit prechádzať tunelom s ktorým sa pradávno hrávala voda a od tých čias už iba my. To čo sme videli, to sme nečakali. Na konci chodby sa jaskyňa stáča doľava. Jaskyňou sa rozlieha vreskot, nie nechceli sme plašiť netopierov ako i inú zver, ale veď to pozná každý kto aspoň raz prenikol do priestorov. „OBJAAAV“, ozýva sa ďalej jaskyňou. Prechádzame ďalej a hop, kde sa vzala tu sa vzala, „studňa“. Prvé pocity ženú ďalej, ale predsa vás zháči pocit nedôvery z nových priestorov a tak osem metrová studňa pýta lano. Stano v ošiali vybieha von verbujúc jaskyniarov dnu, no než sa stačí otočiť, všetci zmizli v tme. Keby sa takto všetci hnali na robotu o objavy nemáme núdzu…
    Prineseným lanom sa Stano spúšťa dole. Zisťuje, že sa jaskyňa nekončí a naše obavy sa ukázali ako opodstatnené. Jaskyňa sa totiž stáča a pokračuje ďalšou studňou dole. Keby sme sa boli dole šmykli, ktovie ako by to dopadlo…
    Na dne druhej studne sa jaskyňa náhlo končí, no my nie sme vôbec sklamaný ba naopak. Na konci sa dá pracovať, no nielen tam a tak má viac možností kde sa dá pracovať. Ľubošova jaskyňa sa konečne otvorila a tak sa stala našou najdlhšou riečnou jaskyňou a to určite nepovedala posledné slovo…

    Tu je jasný dôkaz toho, že sto ľudí mám sto názorov (v mokrej časti sa objav nepredpokladal) a nebyť Stana, ktorý stále dúfal, že v mokrej časti je to čo potrebujeme, dnes by ste tu nenašli tento článok.

    Jaskyňa mala ku dnešnému dňu oficiálnych 35m hoc zameraných vraj bolo okolo 50m, no teraz sa jej dĺžka pohybuje okolo 100m s deniveláciou cca -25m a tu je zoznam ľudí, ktorý sa dnes o to zaslúžili:

    Vlado Tencer, Stano Kočíšek, Milan Blúsk, Marek Velšmid, Ľuboš Janeček, Peter Hubek, Miro Oravec, Fero Bártek

    Samozrejme musím spomenúť objaviteľa Ľuboša Romana, ktorý už nepôsobí v tejto skupine a mnoho ďalším, ktorí sa podieľali na prácach v jaskyni.

    Ďakujeme

    22.01.2005

    Dnešná akcia bola zameraná na rozšírenie vstupných častí nových priestorov a keďže nás bolo desať, tak sme sa zamerali i na hľadanie možného pokračovania. Rozdelili sme sa na štyri skupiny.
    1. skupina osadila rebríky v studni a kopala na jej konci
    2. skupina kopala na konci tunela, kde je tiež možnosť postupu
    3. skupina sa zamerala na rozšírenie chodby z nových priestorov do starých
    4. skupina ako 3. skupina len zo starých častí do nových

    23.01.2005

    Dokončenie rozširovacích prác sa nekonalo. Boli sme iba štyria a tak sme kopali na dne studne, ktorú pravdepodobne nazveme STUDŇA GEÓD, pretože je naozaj plná geód, žiaľ bez vnútorného vykryštalizovania 🙁

     

    29.01.2005

    Dokončili sme prehlbovanie chodieb, takže už žiadne plazenie, ide sa po štyroch! V studni sme namontovali lanovku a keďže nás bolo viac, pretože si to išli vyskúšať „NOVICI“ Komár, Dubák a Tomáš, ktorý s nami už bol vo výveri, tak sa troška popracovalo i v suchej časti jaskyne. V studni sme sa potrápili technikou „STEP BY STEP“, no kopať sa stále dá. Pravdepodobne ide o studňu s ktorej bol výver. Určite to pustí, ale kto vie ako hlboko budeme musieť ešte kopať…

    6.2.2005

    osadili sme stúpačky v studni a trocha sme pokopali. Boli sme iba dvaja a tak sme sa trocha potrápili, a hlavne Stano, pretože niesol všetky stúpačky + a všetko okolo toho (cca 40kg)…

    Mimochodom, kto by sa nechcel trápiť s rebríkmi, alebo by ich transport bol zložitý či už pre zdolávanie plaziviek alebo pre ďaleký namáhavý transport, je výhodné použiť stúpačky. Veľmi dobrý nápad Stana sa osvedčil nielen v skružiach, ale aj inde v teréne.

    lubosova mapa

    19.02.2005

    Konečne sme sa za účasti členov speleo klubu Bratislava dostali k meraniu a tak sme namerali 122,5m a s hĺbkou -21m.
    Po Maťovom rozbore hornín obsiahnutých v blate, môžeme len s ťažkosťami uvažovať odkiaľ sa nabrali horniny ako sú sľuda či granit, pretože najbližšie miesto s obsahom týchto hornín je vraj okolo 2500m vzdušnou čiarou. Keďže geologickú mapu zatiaľ nemáme k dispozícií, je otázne kam nás jaskyňa „pustí“.
    poznámka: geologická mapa Malých Karpát bola vydaná v sedemdesiatich rokoch a nová by sa mala začať robiť tento rok, takže bude hotová okolo roku 2009.

    vznik srtopných hrncov – kupolovanie podla B. Šmídu

    lubosova kopulovanie

     

    Facebook Comments

    Mohlo by vás zaujímať: